Autorka: Lisa Blair
Keď sa v mysli zamyslíte nad svojím intímnym milostným vzťahom, vidíte sa, ako sa cítite a správate ako vaše pravé autentické ja, alebo sa vidíte, akoby ste sa správali v určitej úlohe? Dokážete vôbec rozlíšiť tieto dva prípady?
Vo svojom predchádzajúcom príspevku „Prestaňte sa snažiť byť dobrým partnerom a začnite byť sami sebou“ som skúmala, ako snaha byť dobrým partnerom znamená, že hráme skôr úlohu dobrého partnera, než aby sme boli svojím pravým ja. Pojem „hrať rolu“ definujem ako nasledovanie súboru zásad alebo očakávaní, ktoré plnia momentálnu funkciu vo vzťahu. To sa úzko zhoduje s definíciou roly, ktorú ponúka Dr. Arnold Mindell, zakladateľ procesnej práce (Psychológia orientovaná na proces): Rola je „kultúrny rank, pozícia alebo názor, ktorý závisí od času a miesta. Roly… sa rýchlo menia, pretože sú funkciou okamihu a lokality. Roly… nie sú pevné, ale premenlivé. V priebehu času ich obsadzujú rôzni jednotlivci a strany, čím sa roly udržiavajú v neustálom stave fluktuácie“ (1995). Keď v našom vzťahu plníme funkciu, ktorá sa nezhoduje s naším skutočným ja, kľačíme pri nohách určenej, definovanej role. Keď to robíme, nie sme skutočne spojení so svojím autentickým ja. Nekľačíme pri nohách svojej duše.
Problém spočíva v tom, že nás naučili hrať v našich intímnych vzťahoch určité, primárne úlohy. Naučili nás to nepriamo tým, že sme sledovali, ako naša matka, otec alebo opatrovníci modelovo hrajú svoje roly. Posolstvá spoločnosti – ktoré boli často patriarchálne a heteronormatívne vo svojom hodnotovom nastavení – nás tiež vyhľadávali a poučovali nás, ako čo najlepšie plniť úlohy pre jej systémy, organizácie a štruktúry. Niekedy nás vzor korigoval slovne, napomínal nás, aby sme zostali v pruhu svojho pohlavia, svojej sexuálnej orientácie a očakávaní a noriem spoločnosti.
Aké obmedzujúce! Tieto roly neukazovali celok našej bytosti, a predsa, nepreskúmané môžu zohrávať takú významnú úlohu pri diktovaní toho, ako sa máme cítiť a správať v našom intímnom vzťahu. Môžu mať silný vplyv na dynamiku nášho vzťahu, ako aj na naše problémy a sťažnosti (Diamond, 2016; Dworkin, 2019). Tieto mantinely správania ovplyvňujú to, ako sa cítime v každodennom živote aj v priebehu ročných období, a dokonca aj to, o čo sa usilujeme v zmysle snov a cieľov v priebehu nášho života.
MÝTUS:
Najlepší spôsob, ako si vybudovať citovú intimitu vo vzťahu, je hrať rolu, ktorú vám určila vaša rodinná výchova, vaše pohlavie a sexuálna orientácia a spoločnosť.
ŽENY A OBMEDZENIA ÚLOHY OPATROVATEĽKY/OPATROVATEĽA
Pre každého partnera, ale najmä pre mnohé ženy, existuje niekoľko charakteristík, ktoré sa bežne spájajú s tým, že sú dobrými partnermi, a teda s našou úlohou pri pestovaní emocionálnej intimity v romantickom partnerstve. Patrí k nim počúvanie, podpora, aktívne potvrdzovanie, pozornosť a dostupnosť, kompromis, súhlas, starostlivosť a emocionálne naladenie. Tieto charakteristiky veľmi úhľadne a „pekne“ zapadajú do roly založenej na pohlaví – roly opatrovateľky a tej, ktorá sa prispôsobuje.
Pre ženy to často znamená, že sa od nich očakáva, že tu budú pre druhých a vzdajú sa svojich vlastných potrieb, prianí, túžob a snov. Dievčatá sú od narodenia vychovávané k tomu, aby sa podriaďovali službe iným, aby sa starali o iných a prispôsobovali sa potrebám, túžbam a snom mužov a detí. Mnohé ženy to intuitívne vedia, aj keď im nikto nikdy výslovne nepovedal, že hlavnou úlohou v živote spoločnosti je slúžiť iným. Ženy sa učia odkladať samy seba a byť k dispozícii svojim partnerom, deťom a rodičom. Pritom sa učia odkladať aj svoju moc a inteligenciu, pretože sú určené na to, aby sa starali o druhých, nie na to, aby vyzývali druhých, hovorili svoje myšlienky a názory, presadzovali svoje potreby a túžby alebo sa o ne starali mimo týchto hraníc.
Vplyv sexizmu na ženy je neznesiteľne hlboký. Ženy si internalizovali patriarchálne/sexistické očakávania a obmedzenia v takej vysokej miere, že väčšina z nich nikdy nezistí, že každý ich dych je nimi ovládaný. O skúsenostiach, utrpení a všadeprítomnosti internalizovaného sexizmu sa v našej kultúre nehovorí dostatočne. My ženy sme ním tak nasiaknuté, že si neuvedomujeme, že je tu od prvého dňa – vo vzduchu, ktorý dýchame, tehotný v atmosfére každého okamihu nášho života a v každej interakcii, od kolísky až po hrob. Uniknúť tomu čo i len na chvíľu si vyžaduje vhľad a uvedomenie a je to revolučný čin.
MUŽI A OBMEDZENIA ÚLOHY POSKYTOVATEĽA/OCHRANCU
Na druhej strane, aby boli muži považovaní za dobrých partnerov, sú často vychovávaní a inkulturovaní k úlohe poskytovateľa, ochrancu, záchrancu a opravára. To je pre mužov odvrátený účinok patriarchálnej a heteronormatívnej kultúry. Je to jeden zo spôsobov, ako sexizmus v kultúre negatívne ovplyvňuje mužov tým, že im nedáva priestor na to, aby boli zaopatrení alebo chránení, alebo aby cítili či vyjadrovali emócie zraniteľnosti, citlivosti a starostlivosti. Patriarchát vytvára očakávanie, že muži sa budú správať nezraniteľne, vždy „zapnutí“ a zodpovední, aby ich partnerky a deti mohli byť zraniteľné a citovo vnímavé a zároveň zabezpečené a chránené. Tento tlak na výkon a zabezpečenie často znamená, že muži nie sú schopní venovať sa v živote kreatívnejším činnostiam alebo vášňam, pretože uviazli pod ťarchou očakávania a povinnosti byť v úlohe živiteľa.
Napríklad môj otec aj otec môjho partnera boli v detstve hlavnými živiteľmi našich rodín. Obaja neuveriteľne tvrdo pracovali, aby uživili svoje rodiny, a zároveň trpeli nedostatkom vnútornej a vonkajšej podpory, aby mohli nasledovať svoje skutočné povolania a vášne, utláčaní pod stresom a bremenom potreby byť predovšetkým živiteľmi.
Mnohí muži (a niektoré ženy) sú okrem úlohy živiteľa vychovávaní aj v úlohe ochrancu a/alebo záchrancu. Môže sa to stať v dôsledku neprítomnosti jedného alebo oboch rodičov, čo znamená, že doslova opustili rodinu, alebo boli emocionálne neprítomní v dôsledku drogovej alebo alkoholovej závislosti, duševnej choroby alebo narcizmu. Dieťa si potom môže osvojiť uvoľnenú úlohu rodiča tým, že sa stará o svojich súrodencov a/alebo o zostávajúceho rodiča, alebo dokonca o zanedbávajúceho rodiča. Niekedy z dieťaťa, ktoré prevezme rolu chýbajúceho rodiča, vyrastie záchranca osoby, s ktorou je vo vzťahu. Tento scenár ochrancu a/alebo záchrancu môže nastať aj vtedy, keď jeden z rodičov zneužíva druhého, čo vedie dieťa k tomu, že nevedome prevezme úlohu ochrancu zneužívaného rodiča a pokračuje v tejto úlohe vo svojich dospelých vzťahoch bez ohľadu na to, či je zneužívanie prítomné alebo nie.
ÚLOHY PRESAHUJÚ HRANICE POHLAVIA A SEXUÁLNEJ ORIENTÁCIE.
Samozrejme, tieto roly sa môžu vyskytovať vo všetkých intímnych vzťahoch bez ohľadu na pohlavie osôb alebo ich sexuálnu orientáciu. Tie isté vyššie uvedené tradične heteronormatívne roly sa môžu realizovať vo vzťahoch párov rovnakého pohlavia, párov, v ktorých sú jeden alebo obaja partneri trans, párov, v ktorých sa jeden alebo obaja partneri identifikujú ako nebinárni alebo fluidní z hľadiska rodovej identity, a v polyamorných vzťahoch (Dworkin, 2019).
Dokonca aj vo vzťahu dvoch mužov alebo dvoch žien sa jeden z partnerov často stáva viac poskytovateľom/ochrancom, zatiaľ čo druhý partner sa stáva viac opatrovateľom/tým, kto sa prispôsobuje. Roly nie sú z hľadiska ich uplatňovania striktne rodovo podmienené. V súčasnosti mnoho žien alebo partnerov s ženskou identitou v rôznych druhoch vzťahov preberá tú úlohu, že sú jedinými živiteľmi rodiny, zatiaľ čo ich partner preberá úlohu starostlivosti o domácnosť a deti. Ešte mnoho iných vzťahov, bez ohľadu na sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu partnerov, je s týmito úlohami plynulejších. V niektorých prípadoch obaja partneri pracujú na plný úväzok a sú rovnocennými živiteľmi rodiny. Niektorí partneri si prácu v oblasti starostlivosti o deti rozdeľujú pol na pol. Iní si rozdeľujú povinnosti pri špecifických úlohách, ktoré by mohli spadať pod jednu rolu, ako je tomu napríklad v mojom vzťahu.
Napríklad, môj partner často robí väčšinu nákupov potravín a prípravy jedla, zatiaľ čo ja často viac upratujem domácnosť, umývam riad a periem – všetko úlohy, ktoré by tradične patrili do ženskej úlohy. Podobne, zatiaľ čo môj partner spravuje väčšinu našich celkových financií, ja sa starám o platenie všetkých účtov a drobné sledovanie príjmov a výdavkov pre naše dane – všetko úlohy, ktoré tradične patria do mužskej role.
DÔSLEDOK HRANIA ROLÍ
Pre niektorých z nás, alebo v niektorých momentoch, hranie týchto rolí zodpovedá našim skutočným skúsenostiam. Rola hovorí: „Buď starostlivá“ a my sa skutočne cítime starostlivé a súcitné. Rola hovorí: „Buď živiteľ“, a my skutočne chceme byť živiteľom. Jednoducho povedané, tieto roly sa môžu cítiť ako vy. A na tom samo osebe nie je nič zlé (Dworkin, 2019).
Každý z nás je však viac než len rola, ktorú hrá. Sme viacrozmerné, komplexné a jedinečné bytosti plné vrstiev skúseností, pocitov a uhlov pohľadu.
Ak očakávanie, že budeme v určitej úlohe, nezodpovedá osobe v danom okamihu alebo období života, alebo možno nikdy, stáva sa formou cenzúry nad skutočnou povahou alebo momentálnou skúsenosťou osoby. Ak nemôžu byť sami sebou, ich schopnosť uvedomovať si svoje väčšie sny a ciele a schopnosť obhajovať využívanie času a zdrojov na podporu týchto snov a cieľov sa stáva obzvlášť náročnou, ak nie nemožnou. Keď ľudia fungujú v rolách, ktoré ich obmedzujú, má to dôsledky aj pre daného človeka a jeho vzťah, konkrétne v jeho či jej citovom spojení.
PRAVDA:
Najlepší spôsob, ako budovať emocionálnu intimitu vo vzťahu, je zostať blízko svojho pravého ja a povzbudzovať svojho partnera, aby robil to isté. Keď je prítomné naše pravé ja, môžeme sa autenticky spojiť.
Navonok sa môže zdať, že byť „dobrým partnerom“ je úplne zdravé, ale keď je to v rozpore s autentickým prežívaním alebo prirodzeným prejavom človeka, stáva sa to tyranským a škodlivým. Je to potláčajúce a útlakové. Akoby to hovorilo: „Môžeš zájsť len tak ďaleko, aby si bol sám sebou. Ak to, kým si, stojí v ceste tomu, aby si bol dobrým partnerom, potom musíš zvrátiť, ignorovať alebo zničiť tie svoje časti, ktoré stoja v ceste tomuto programu. Musíš byť dobrou partnerkou na úkor všetkého ostatného.“
Tak teda – čo ak sa necítite na to, aby ste počúvali alebo boli starostliví? Čo ak so svojím partnerom nesúhlasíte? Čo ak nie ste pohnutí ku kompromisu? Čo ak už nechcete byť hlavným živiteľom, ale chcete si splniť sen, ktorý neprináša príjem hneď alebo vôbec? Čo ak sa cítite zraniteľní alebo citliví a už nechcete byť stále silným ochrancom? Čo ak potrebujete viac času pre seba a nemáte na to, aby ste tu boli pre svojho partnera tak, ako ste boli doteraz? Všetky rady, ako byť dobrým partnerom či partnerkou, sa potom dostávajú do rozporu s vašou skutočnou skúsenosťou.
Preto je veľmi dôležité vedieť, kto skutočne sme, a zostať verní sami sebe, namiesto toho, aby sme sa podvedome prispôsobovali rolám, ktoré nám boli stanovené a ktoré nám nemusia úplne vyhovovať. Ako som povedala v článku „Prestaňte sa snažiť byť dobrým partnerom a začnite byť sami sebou“:
„Keď opakovane, počas mesiacov a rokov, podvraciate alebo popierate časti svojej skutočnej povahy tým, že hráte len úlohu dobrej partnerky, riskujete, že stratíte kontakt so svojím autentickým prežívaním, so svojou dušou, so svojou pravdou. Navonok to vyzerá naozaj dobre, ale v skrytosti sa jeden z vás alebo obaja cítite viac osamelí alebo beznádejní ako kedykoľvek predtým, pretože ani jeden z vás sa neprejavuje ako svoje pravé ja. Keď sa to stane, nie je tu nikto, s kým by ste sa mohli skutočne spojiť. Bez prístupu k vášmu skutočnému prežívaniu sa emocionálna intimita stáva mimoriadne ťažkou a niekedy až nemožnou.“
ZÁVEREČNÉ MYŠLIENKY
Keď hráme predovšetkým nejakú úlohu, naše pravé ja nie je prítomné. Naše priania, potreby a túžby sú cenzurované a podvrátené. Aby ste preklenuli priepasť citovej intimity, musíte sa zamyslieť nad tým, ako roly, ktoré hráte so svojím partnerom, niekedy idú proti vášmu autentickému prežívaniu.
A potom si musíte vybrať medzi hraním roly a bytím samou sebou. Na vašom mieste by som si vybrala seba. Je to výhra pre obe strany.
Odkazy:
Diamond, J. (2016). Power: A user’s guide. Belly Song Press.
Dworkin, J. (2019). Make love better: How to own your story, connect with your partner, and deepen your relationship practice. Belly Song Press.
Mindell, A. (1995). Sitting in the fire: Large group transformation using conflict and diversity. Lao Tse Press.
Zdroj: www.lisablair.com
Ilustračný obrázok: Alexey Klen z Pixabay
