Znovuobjavovanie astrológie.

Autor: Thomas Moore

 

Náš život na Zemi sa tak veľmi nelíši od života na oblohe.

Všeobecne sa usudzuje, že ekológia je zväčša tesne spätá s vedou. Ale sú aj iné spôsoby ako byť vo vzťahu k prírode. Po veky vekov, napríklad, ľudia nachádzali svoje miesto v prírodnom svete pozorným pozorovaním pohybov planét a hviezd. Svoje životy plánovali v súlade s týmito cyklami a vývojom, začínajúc nové projekty v prvý jarný deň a svoju úrodu žali s ubúdajúcim mesiacom. Svoje osudy a svoje zložité osobnosti zmapovali podľa charakteristík planét a vzťahov medzi nebeskými telesami v deň svojho narodenia. Stručne povedané, žili dôkladne astrologickým spôsobom života.

Dnes sa astrológia neteší priazni medzi ľuďmi s vedeckým myslením. Domnievame sa, že je dôležitejšie študovať fyzické charakteristiky planét a hviezd, než žiť podľa ich symbolického významu. Uprednostňujeme technický jazyk psychológie pred obrazovým slovníkom planét. Astrológiu považujeme za poverčivú a bez akéhokoľvek vzťahu k vede. Uctievame astronóma a zosmiešňujeme astrológa.

Čítať viac

Málo sexu

Autor: Thomas Moore

 

Pred niekoľkými rokmi som napísal knihu “Duša sexu”, vychádzajúcu z premisy, že v našej spoločnosti sme tak posadnutí sexom, nie preto, že by sme boli príliš sexuálni, ale preto, že nie sme dostatočne sexuálni. Prílišná a snáď aj urážlivá, pohoršujúca sexualita, akú vidíte na Internete a vo filmoch, nereprezentuje vysoko zmyselnú, erotickú kultúru, ale takú, ktorá prešla detstvom a adolescenciou prudérie. Jej prílišné zaoberanie sa sexom ukazuje, že sa nevysporiadala so svojím strachom z čohokoľvek, čo sex reprezentuje. 

Čítať viac

Chrám tela – Sex v anti-erotickej dobe

Autor: Thomas Moore

Keď som pred asi šiestimi mesiacmi písal knihu o sexe, mal som pred sebou na stole rozloženú Káma Sútru, indického sprievodcu osobnou sexuálnou kultúrou, a občas som si posurfoval po Internete, aby som si vyhľadal relevantné knihy a články. Všimol som si, že na Internete, akonáhle sa vyberiete smerom k sexu, rýchlo naďabíte na obrázky, ukazujúce surové, neprikrášlené formy veľmi jednoduchého sexuálneho zväzku. Očividne sme nakoniec našli verejné miesto, kde môžeme ukazovať svoje súkromné časti a tajné fantázie, bez utláčajúcich očí vládnych agentúr v službách puritánskych filozofií, ktoré dominujú našej kultúre, no niet tu žiadnej lásky, je tu málo sentimentality a takmer nič, čo by bolo možné nazvať predohra, v akomkoľvek nevinnom zmysle slova.

Čítať viac

Mnohé tváre našej duše

Autor: Thomas Moore

 

Mnoho autorov z oblasti spirituálnej literatúry si všimlo, že „keď stretnete druhého človeka, stretávate čosi v sebe samých.“Je ľahké povedať niečo tak jednoduché a potom to nechať bez povšimnutia. Ale možno je táto starobylá myšlienka dôležitejšia a má v sebe viac múdrosti, než si myslíme.

Denný život sa veľmi podobá snu. Stretnete sa so starším mužom a vaša interakcia vám pripomenie čosi z vášho otca. Pocítite čerstvo pokosenú trávu a ocitnete sa späť v očarujúcom dni svojho detstva. Cítite zdesenie pri prechádzaní po vysokom moste a viete, že ten nejaký neznámy symbolický strach vo vás pracuje.

Ľudia, ktorých každodenne stretávame, sú postavami z ríše imaginácie, ako aj reálnymi ľuďmi. Všetci. Na začiatku svojich memoárov C. G. Jung povedal: „Druhí ľudia majú nescudziteľné miesto v mojich spomienkach iba ak boli ich mená vpísané do zvitkov môjho osudu od začiatku, takže stretnúť ich bolo súčasne pre mňa spomenutím si na nich.“  Stretnete niekoho a kus spomienky či sna začína konať.

Čítať viac

Anatómia lásky

Autor: Thomas Moore Jedna z najväčších radostí života – milovať druhého človeka – nie je jednoduchá. Jungiánsky psychológovia to niekedy opisujú ako proces „individualizácie“, v ktorom sa každá strana stáva sofistikovanejšou osobou prostredníctvom vzostupov a pádov. Staroveký príbeh o Amorovi a Psyché zobrazuje lásku ako obrad prechodu, plný skúšok, ktoré nakoniec vedú k plodnému spojeniu. … Čítať viac

Každý by mal podstúpiť terapiu

Autor: Thomas Moore

Jedna z prvých vecí, ktoré som sa naučil po začatí praxe psychoterapie bolo to, že každý z nás je aspoň trochu neurotický a každý z nás, čas od času, by mohol podstúpiť trochu terapie. Hovorím to veľmi mierne.

Som v pokušení, a predsa nejdem rozširovať predstavu o terapii tak, že tým mám na mysli nejaký druh poradenstva a pomoci od priateľov a rodiny. Keď hovorím, že ju potrebuje každý, myslím tým štruktúrovanú, formálnu psychoterapiu. Každý človek by z nej mohol mať občas nejaký prínos.

Nie sme takí racionálni, ako si myslíme alebo konáme. Vášne nás dokážu niekedy celkom ovládnuť. Ešte stále som nestretol úplne zdravého, prispôsobeného človeka bez neurózy.  Vrátane mňa samotného. Bolo niekoľko príležitostí, kedy som jasne potreboval terapiu a ešte stále rozjímam nad vhľadmi, snami, príbehmi a udalosťami z mojich skúseností ako klienta v terapii.

Zdá sa, že verejnosť nie vždy rozumie, o čom terapia vôbec je. Ešte stále sa dnes nájdu ľudia, ktorí sa terapii vyhýbajú, lebo by ich to mohlo stáť prácu a reputáciu. Verejnosť si, zdá sa, myslí, že ak si neviete udržať ilúziu duševného zdravia, potom nepatríte do normálnej spoločnosti. Stanete sa tým, čo evanjelium nazýva „malomocný“, čo nehovorí o fyzickej chorobe, ale o stave vylúčenia zo spoločnosti. Ste stigmatizovaní, lebo nie ste vnímaní ako konvenčne normálni.

Čítať viac