Lisa Blair

Autorka: Lisa Blair

Keď sa v mysli zamyslíte nad svojím intímnym milostným vzťahom, vidíte sa, ako sa cítite a správate ako vaše pravé autentické ja, alebo sa vidíte, akoby ste sa správali v určitej úlohe? Dokážete vôbec rozlíšiť tieto dva prípady?

Vo svojom predchádzajúcom príspevku „Prestaňte sa snažiť byť dobrým partnerom a začnite byť sami sebou“ som skúmala, ako snaha byť dobrým partnerom znamená, že hráme skôr úlohu dobrého partnera, než aby sme boli svojím pravým ja. Pojem „hrať rolu“ definujem ako nasledovanie súboru zásad alebo očakávaní, ktoré plnia momentálnu funkciu vo vzťahu. To sa úzko zhoduje s definíciou roly, ktorú ponúka Dr. Arnold Mindell, zakladateľ procesnej práce (Psychológia orientovaná na proces): Rola je „kultúrny rank, pozícia alebo názor, ktorý závisí od času a miesta. Roly… sa rýchlo menia, pretože sú funkciou okamihu a lokality. Roly… nie sú pevné, ale premenlivé. V priebehu času ich obsadzujú rôzni jednotlivci a strany, čím sa roly udržiavajú v neustálom stave fluktuácie“ (1995). Keď v našom vzťahu plníme funkciu, ktorá sa nezhoduje s naším skutočným ja, kľačíme pri nohách určenej, definovanej role. Keď to robíme, nie sme skutočne spojení so svojím autentickým ja. Nekľačíme pri nohách svojej duše.

Problém spočíva v tom, že nás naučili hrať v našich intímnych vzťahoch určité, primárne úlohy. Naučili nás to nepriamo tým, že sme sledovali, ako naša matka, otec alebo opatrovníci modelovo hrajú svoje roly. Posolstvá spoločnosti – ktoré boli často patriarchálne a heteronormatívne vo svojom hodnotovom nastavení – nás tiež vyhľadávali a poučovali nás, ako čo najlepšie plniť úlohy pre jej systémy, organizácie a štruktúry. Niekedy nás vzor korigoval slovne, napomínal nás, aby sme zostali v pruhu svojho pohlavia, svojej sexuálnej orientácie a očakávaní a noriem spoločnosti.

Čítať viac

Autorka: Lisa Blair

Nedávno som sa rozprávala s kamarátkou, ktorá práve nadviazala nový vzťah s mužom. To, ako sa zoznámili, bolo neplánované, ale stalo sa to pri veľmi zvláštnej, náhodnej udalosti. Obaja sa teraz vyhrievajú v žiari tohto náhodného stretnutia a hlbokého spojenia. Odvtedy si už navzájom vyhlásili, že citová intimita a úprimnosť sú pre nich veľmi dôležité a že to chcú jeden od druhého. V tom sa zhodujú. Moja kamarátka si však všimla, že si kladie otázku, či by sa mu teraz mala úplne odovzdať alebo „ísť do toho naplno“, ako to sama nazýva.

Povedala som jej: „Určite máš nejaké pochybnosti, inak by si sa na to nepýtala.“ Spoznala som to podľa toho, že o tom očividne uvažovala, a tiež podľa ostýchavosti v reči jej tela, akoby sa hanbila alebo sa už trochu cítila zahanbená.

Čítať viac

Autorka: Lisa Blair

Ľudia, ktorí hľadajú pomoc vo vzťahu, prichádzajú na terapiu s tromi myšlienkami: 1.) myslia si, že robia niečo zle, alebo cítia, že potrebujú pracovať na svojich osobných problémoch, 2.) sťažujú sa na postoje alebo správanie svojho partnera a hovoria, že ich partner robí príliš veľa jednej veci alebo málo inej, alebo 3.) sú sebakritickí a chcú pomoc, aby boli „lepším partnerom“¹. Tieto spôsoby myslenia vychádzajú z toho, čo nazývam mentalitou „identifikuj problém a naprav ho“.

Táto mentalita môže byť užitočná. Je skutočne dobré spracovať svoje individuálne problémy a osobnú históriu, aby ste vedeli, akú „emocionálnu batožinu“ si do vzťahu prinášate.

Dôležité je tiež všímať si a vyjadrovať, keď ste nespokojní s postojmi a správaním svojho partnera. Pomôže vám to spoznať vaše potreby, záľuby a nezáľuby a pomôže vám to pri budovaní vzťahu, ktorý bude viac naplnený a menej konfliktný.

Rovnako snaha byť „lepším partnerom“ môže vychádzať z úprimne dobrosrdečného miesta. Určite nie je „zlé“ chcieť reagovať na potreby a túžby svojho partnera.

Čítať viac

Autorka: Lisa Blair

Cítite ste sa citovo vzdialení od svojho partnera? Chceli by ste túto priepasť preklenúť? Alebo ste v koncoch a pripravení hodiť uterák do ringu?

Nevzdávajte sa skôr, ako si prečítate tento príspevok.

Možno sa pýtate: „Prečo sme na tom tak zle? Zase sme to pokazili. Kedy to už konečne napravíme?“ Nie je to vami; všetci sme sa mýlili v tom, ako by mali fungovať romantické vzťahy, najmä pokiaľ ide o emocionálnu intimitu.

Hoci mnohí z nás podvedome veria, že je to inak, vzťahy a emocionálna intimita nie sú o:

• snahe dosiahnuť pevne stanovený cieľ blízkosti alebo harmónie.
• to, aby to bolo „správne“ a/alebo aby sme povedali správnu vec v správnej chvíli.
• snahe robiť všetky veci, ktoré od vás partner chce, aby ste ho urobili šťastným.

Emocionálna intimita tiež nie je o návrate do stavu „predtým“. Predtým, ako ste sa zaľúbili do svojho kolegu a váš partner sa to dozvedel. Predtým, ako ste začali viac nesúhlasiť a hovoriť svoj názor. Predtým, ako ste sa vrátili do školy, aby ste si dokončili titul. Predtým, ako ste začali chodiť v piatok večer von s priateľmi namiesto toho, aby ste sa túlili s partnerom na gauči. Snaha vrátiť sa v čase vám nepomôže; povedie vás len na cestu hanby a ľútosti, čo vás ani v jednom prípade nepriblíži k vášmu partnerovi. 

Čítať viac