Keď si zaumienime, že chceme byť viac sami sebou, naše úsilie často zmaria nasledujúce faktory:
1) Snaha o to stať sa úspešnými podľa súčasných konvencií;
2) Snaha vyzerať dobre, vrátane snahy vyzerať zdravo, fit, spokojní, šťastní, duchovní;
3) Snaha byť racionálni za každú cenu na úkor prežívania a prejavovania svojich citov, ktoré sa nám často javia ako menej racionálne;
4) Hľadanie správnej odpovede, snaha o to, robiť veci správne, namiesto toho, aby sme nasledovali svoje hlbšie inštinkty či svoju vlastnú náturu;
5) Vyrovnávanie sa s traumou a zneužitím, čo vždy vyvoláva mechanizmy zvládania, ktoré pretrvávajú roky či až generácie od násilnej udalosti;
6) Prispôsobovanie sa rodovým stereotypom (napr. „byť“ mužom, ženou, homosexuálom, lesbičkou, či zjednodušene povedané, výroky typu „Muži sú z Marsu, ženy sú z Venuše); a
7) Lipnutie na absolutizmoch, zvlášť v zmysle dobrého a zlého, ktoré často postupne prechádzajú do fundamentalizmov, ktoré zraňujú nás i druhých stereotypmi a projekciami.

— David Bedrick