„Žene sa bude zdať, že muž sa jej pravidelne vzďaľuje a nemá s ňou kontakt, keď je pohltený svojím procesom presadzovania sa. Žena si jeho proces v tomto ohľade často vysvetľuje nesprávne, pretože je veľmi odlišný od jej procesu. On hlboko vstúpi do vzťahu, potom sa od nej vzdiali a bude to opakovať stále dokola. Vzťah je preňho elastický pás a niektorí muži ho veľmi naťahujú. Myslím, že u rôznych mužov existuje značná rozmanitosť v miere, čase a dĺžke naťahovania, ale základný proces je rovnaký. Preto muž potrebuje vo vzťahu priestor, aspoň v tom zmysle, aby ho žena neodsúdila ako zlého alebo bezcitného, pretože jeho spôsob spájania je trochu iný ako jej. Ak obaja partneri chápu potreby toho druhého v tomto ohľade ako základné pre to, kým sú muž a žena, a nie ako nejakú neprimeranú požiadavku zo strany každého z nich, môžu byť schopní prispôsobiť sa jeden druhému bez výraznej straty pre každého z nich individuálne. Ona mu môže byť schopná poskytnúť viac priestoru, ak vie, že on to potrebuje pre svoj vlastný rast a sebauspokojenie – čím lepšie sa on bude cítiť, tým viac od neho dostane. On môže byť schopný trochu skrátiť svoj úsek bez skutočnej straty pre proces rastu, ak vie, že tento príspevok k jej rovnováhe bude znamenať lepšiu starostlivosť od nej pre neho. Ďalší, veľmi jemný rozdiel medzi mužmi a ženami vzniká v dôsledku ich vzájomnej blízkosti a obetavosti. Keď muž zažíva pocit naplnenia a radosti, chce expandovať. Miluje celý svet a všetkých v ňom, je schopný vyjadriť svoju radosť spôsobmi, ktoré idú mimo vzťahu – žartovať so servírkami, tancovať so zboristkami, pozývať kamarátov, popíjať s chlapcami, robiť veľké plány v práci. V skutočnosti sa vzťahu nevyhýba ani ho neznehodnocuje. Obrazne sa bije do hrude. Domnievam sa, že toto je vlastnosť mužov, ktorú ženy často nepochopili a nedocenili. Je to druh koketnosti, ktorý môžete najlepšie pozorovať u chlapcov vo veku od troch do piatich rokov. Myslím si, že ak ju rodičia muža nepotláčajú, táto vlastnosť je vždy dôležitým aspektom mužskosti. Prejavuje sa veľmi odlišnými spôsobmi v závislosti od konkrétnej mužskej osobnosti, ale v správaní je prítomná vlastnosť „pozrite sa na mňa!“. Ženy sa často cítia v rozpakoch alebo ohrozené týmto aspektom mužskej osobnosti, pretože ho samy nezažívajú; preto sa cítia vynechané a osamotené, keď muž vyjadruje túto svoju časť.
Žena po zážitku intímnej radosti chce zostať v akomsi tichom kontakte s mužom, cíti, že je tu, ale nemusí s ním nevyhnutne nijako komunikovať. Chce si len vychutnať spoločné teplo. Rada prežíva a obdivuje tento zážitok. Muž tento proces často nechápe, pretože necíti potrebu po ňom, nerozumie mu a má tendenciu si ho vysvetľovať ako požiadavku ženy po niečom viac, čo ho znepokojuje. Muži a ženy môžu byť schopní poskytnúť priestor a podporu týmto vzájomným rozdielom, ak pochopia, že tým navzájom prehlbujú svoj pocit mužskosti alebo ženskosti. Tento proces vzájomného dopĺňania pocitu seba ako sexuálnej bytosti prináša vo vzťahu obrovské odmeny. Tieto odmeny môžu viac než vykompenzovať úzkosť, ktorú môžu na chvíľu pocítiť, keď sa ich odlišnosť výrazne prejaví. Je tu ešte jedna dôležitá a rovnako jemná odlišnosť medzi mužmi a ženami v spôsobe nadväzovania vzájomných kontaktov. Spojenie medzi mužom a ženou funguje v podstate najlepšie, keď muž prevezme iniciatívu a povie, čo cíti, čo si myslí a čo chce a čo nechce. Nejde o to, aby rozhodoval za ženu, bol jej šéfom alebo ju nejakým spôsobom zastupoval; súvisí to s tým, že slobodne deklaruje, kde sa vo svojom vnútri nachádza. Myslím si, že tento spôsob vzťahovania sa je pre muža prirodzený, ak sa v ňom nepotláča v ranom veku. Myslím si, že prirodzenosťou muža je rýchlo riskovať a prejaviť, kde sa nachádza, ak ho počas dospievania nenaučili, že je to nebezpečné alebo zraňujúce. Ak takéto vyjadrenie prežíva ako pre neho zraňujúce, naučí sa zadržiavať a nechať si svoje pocity pre seba. Takéto zadržiavanie je pre neho a jeho pocit seba samého ako muža mimoriadne deštruktívne, pretože narušuje jeho prirodzený proces presadzovania sa.
Ochota muža deklarovať sa podporuje potrebu ochrannej štruktúry u ženy. To však neznamená, že je menej asertívna ako muž. Súvisí to skôr s interakčným modelom presadzovania. Ona sa často pozerá na muža, aby zistila, kde sa nachádza, a jeho vyhlásenie použije ako skúšobný kameň, aby sa dostala do kontaktu so svojím reflexívnym procesom. Potom ponúkne svoje pocity a myšlienky vychádzajúce z tohto reflexívneho procesu, ktoré mu poslúžia ako protiváha. Interakcia bude fungovať aj opačne, ale v zásade sa riadi týmto modelom. Z tejto komplementarity sa vytvorí jemná rovnováha, ktorá je pre oboch obohacujúca a posilňujúca. Rovnováha je krehká, pretože obaja musia byť schopní rešpektovať a oceniť to, čo ponúka ten druhý, bez toho, aby sa cítili znehodnotení, pretože každý z nich má prospech z niečoho, čo ten druhý robí lepšie alebo inak. Napríklad, žena môže mať pocit, že by mala byť impulzívnejšia, alebo muž, že by mal byť viac reflexívny. Ak vidím, že ty, manžel, sa vyjadruješ rýchlejšie alebo jasnejšie ako ja, potom mám skôr pocit, že niečo nie je v poriadku so mnou, než aby som ocenila tvoju pomoc. V tomto prípade vníma žena ich odlišnosť skôr ako hrozbu než ako výhodu. Rozdiely medzi mužmi a ženami môžu viesť k vzrušeniu a obohateniu, ale aj k momentom odlúčenosti a osamelosti. Všetky tieto zážitky sú súčasťou celého balíka. Ak sa snažíte byť viac podobní, môžete mať menej momentov pocitu oddelenosti, a teda aj menej úzkosti, ale zároveň rozptýlite vzrušenie. Na tom nie je nevyhnutne nič zlé; je to jednoducho otázka „zaplaťte si a vyberte si!“.
Ďalší rozdiel v spôsobe nadväzovania kontaktov medzi mužmi a ženami súvisí s tým, ako každý z nich využíva sexuálny kontakt ako spôsob vyjadrenia. Muži prežívajú sexuálny kontakt ako súčasť celého zážitku starostlivosti so ženami. Preto môže muž v sexuálnom vzťahu vyjadrovať okrem lásky a tepla aj mnohé iné pocity. Môže mať za sebou veľmi ťažký pracovný deň a vyhľadávať sexuálny kontakt z pocitu frustrácie a skľúčenosti. Jeho túžba po sexuálnom kontakte môže prameniť z pocitu straty a smútku v nejakej inej oblasti jeho života; alebo môže mať pocit úspechu a vyhľadávať kontakt z pocitu potešenia a zavŕšenia. Žiadny z týchto zážitkov nemusí mať nič spoločné priamo s jeho vzťahom s manželkou. Prichádza k nej s pocitmi spojenými s inou časťou svojho sveta, ktoré vyjadruje v sexuálnom kontakte s ňou. Na druhej strane žena vyhľadáva sexuálny kontakt predovšetkým z prúdu toho, kde sa práve nachádza vo vzťahu so svojím partnerom. Ak cíti teplo, blízkosť, uznanie a ocenenie, reaguje sexuálne. Často iniciuje sexuálny kontakt po nejakej konfrontácii, v ktorej muž ponúkol štruktúru (o ktorej som hovorila skôr), po ktorej túži, prostredníctvom zdieľania svojich najhlbších pocitov s ňou.
Žena často zažíva svoje najvášnivejšie sexuálne vzrušenie po vyjadrení a vyriešení nahnevaných citov medzi ňou a jej partnerom. Pod vyriešením nemyslím nevyhnutne dohodu alebo kompromis. Mám na mysli, že boli vyjadrené všetky pocity, pričom nič nebolo zadržané. Ani jeden z partnerov nezažil, že by sa ten druhý rozpadol; ani jeden z nich sa necítil ponížený alebo napadnutý. Každý z nich povedal, čo cíti, a navzájom sa vypočuli. Muž je často zmätený zdanlivo náhlym sexuálnym vzrušením ženy po takomto nastavení sa. Z tohto javu vyrástlo mnoho mylných predstáv – napr. mýtus jaskynného muža, že ženy sa rady nechávajú brať násilím: sadomasochistický milostný zápas, v ktorom sa zdá, že ženy majú rady, keď ich niekto fackuje, predpoklad, že ženy sú malé dievčatká, ktoré chcú, aby sa o ne starali veľkí silní muži tým, že za ne rozhodujú a snímajú z nich zodpovednosť, jemnejší mýtus o mužovi ako silnom, tichom, strnulom type, ktorý svojím stoicizmom chráni svoju hysterickú partnerku. Skutočnosť je taká, že ženy nemajú rady, keď si ich niekto podmaňuje silou. Je to ponižujúci a znehodnocujúci manéver. Aby však žena mohla naplno zažiť bohatstvo svojej ženskosti, potrebuje zážitok, keď sa s plnou silou pustí do svojich citov s partnerom a on jej na tejto úrovni vyhovie.“
Shirley Gehrke Luthman: „Intimacy: The Essence of Male & Female“