Autor: Thomas Moore

Náš život na Zemi sa tak veľmi nelíši od života na oblohe.

Všeobecne sa usudzuje, že ekológia je zväčša tesne spätá s vedou. Ale sú aj iné spôsoby ako byť vo vzťahu k prírode. Po veky vekov, napríklad, ľudia nachádzali svoje miesto v prírodnom svete pozorným pozorovaním pohybov planét a hviezd. Svoje životy plánovali v súlade s týmito cyklami a vývojom, začínajúc nové projekty v prvý jarný deň a svoju úrodu žali s ubúdajúcim mesiacom. Svoje osudy a svoje zložité osobnosti zmapovali podľa charakteristík planét a vzťahov medzi nebeskými telesami v deň svojho narodenia. Stručne povedané, žili dôkladne astrologickým spôsobom života.

Dnes sa astrológia neteší priazni medzi ľuďmi s vedeckým myslením. Domnievame sa, že je dôležitejšie študovať fyzické charakteristiky planét a hviezd, než žiť podľa ich symbolického významu. Uprednostňujeme technický jazyk psychológie pred obrazovým slovníkom planét. Astrológiu považujeme za poverčivú a bez akéhokoľvek vzťahu k vede. Uctievame astronóma a zosmiešňujeme astrológa.

No bolo by možné, že náš chladný, odťažitý, materialistický prístup ku oblohe, nám bráni v tom, aby sme boli plne naladení na prírodu? Sme vyvedení zo súladu so sebou samými a medzi sebou navzájom, pretože nie sme v súlade s pohybmi vesmíru? Obloha je rovnako prírodou ako sú ňou lesy a rieky, a napriek tomu nepočujem ekológa hovoriť o planéte či mesiaci, s výnimkou keď používa rýdzo fyzické pojmy.

Mnohí ľudia reagujú na astrológiu so znechutením, pretože k nej pristupujú z modernistického uhla pohľadu. Pýtajú sa, ako ovplyvňujú tie vyprahnuté telesá a hromadiace sa plyny život na Zemi? Ak sa pozeráte materialistickými očami, uvidíte materialistickú realitu, v ktorej astrológia nedáva zmysel. No ak hľadáte krásu, zmysel a čaro vesmíru, potom môžete pripustiť starovekú myšlienku, že slnko, mesiac, planéty a hviezdy reprezentujú archont existencie. Sú sprievodnými svetlami, ktoré nás udržiavajú v kontakte s pohybmi v našom miestnom životnom prostredí a naozaj aj v nás samotných. Teológ Origenes povedal, “ Každý máme v sebe slnko a mesiac.“

Máte lunárnu (mesačnú) povahu? Máte rytmus plnosti a prázdnoty? Žijete občas v emocionálnej a intelektuálnej temnote, s iba matným svetlom, ktoré by vás viedlo? Máte Marsovskú zlosť, či chronický hnev? Pohrávate sa s Venušanskými fantáziami? Vychutnávate si krásu záhrady? Používate slová spôsobom Merkúra? Trpievate Saturnovskými chvíľami smútku? Viete byť Žoviálni? Je vo vašom pohľade na svet čosi Uránovského?

Neznevažoval by som hodnotu novinových horoskopov, no rozsah astrológie je nekonečne väčší a prepracovanejší. Začína spôsobom života, ktorý berie do úvahy vývoj na oblohe a v súlade s tým nalaďuje život. Môžete jednoducho sedieť v nemom úžase pri veľkolepom východe či západe slnka. Môžete vybočiť zo svojich zabehaných koľají, aby ste sa pozreli na zatmenie slnka či na kométu. Môžete pocítiť emočné myknutie veľkého, oranžového mesiaca, náhle vychádzajúceho na obzore. Môžete sa zastaviť a žasnúť, umožniac tak nádhernému prejavu na oblohe, aby pohol vašimi citmi a myšlienkami. To je počiatok astrologickej citlivosti a vnímavosti.

S takýmto okamžitým, zmyslovým, osobným skúsenostným pozadím si potom môžete povšimnúť pozíciu planét a fázy mesiaca. Môžete a viete žiť svoj život v tieni aj na výslní. Viete si pamätať to, čo sa dialo na oblohe v minúte vášho narodenia, akoby tá chvíľa vyznačila zjavenie vašej identity vo svete, ktorý je pre vás významný rovnako, ako ste významní aj vy preň. Viete si seba predstaviť na nebi a takto objaviť svoju vlastnú rozľahlosť. Alternatívou je to, byť funkciou v sociálnom stroji alebo problematickou osobnosťou, zmrštenou na psychologické ego, ktoré je sotva hviezdou.

Taký pohľad dokáže dosiahnuť dôležité veci. Môže vás priviesť bližšie ku životu prírody, zväzujúc váš osud s čiarou života vesmíru. Môže precvičovať vašu predstavivosť, tak ako vy precvičujete svoje svaly. Môže vám pomôcť rozjímať o vašej základnej povahe a odhaľovaní vašej vitálnej tkaniny. Môže urobiť celý váš život symbolickým a poetickým. Môže vám pomôcť kultivovať život ako rozmanitý, premenlivý a krásny, než ako systém tepien a sadu génov.

Mimochodom, uznanie pre astrologické predstavy vám môže pomôcť porozumieť veľkú časť umenia a náboženstva, ktoré už oddávna odkazujú na oblohu pre základnú predstavivosť. Obloha, tým, že je taká masívna a nepodlieha našej kontrole, dáva imaginácii o tom, kto sme a kde žijeme mýtickú dimenziu. Môže tiež ponúknuť spletitý model pre polycentrický pohľad na život – každá planéta je kvalitatívne zvláštna, špeciálna, a predsa je súčasťou klenúceho sa hudobného rytmu. Marsilio Ficino, platonista z pätnásteho storočia, povedal, že by ste si mali zhotoviť či zadovážiť skvostný pohyblivý model planét vášho narodenia a denne naň meditovať, objavujúc vesmír, v ktorom žijete, vašu osobitú mikrokozmickú paralelu k rozľahlému a spločne zdieľanému makrokozmu.

Náš život na Zemi sa tak veľmi nelíši od života na oblohe. Dokonca aj tu, konkrétny človek, tak ako planéta zem, môže slúžiť ako matka, otec, milenec, priateľ, nepriateľ, mystérium. Isté, konkrétne miesto môže pripomínať či naznačovať domov, dobrodružstvo, korenie, kľud, vzdialenosť. Tak či onak je celý život symbolický: prečo neumožniť oblohe jej obraznú reč?

V jadre renesančnej predstavy o „prírodnej mágii“, predstavy, že môžeme čerpať nesmiernu moc a silu z prírody, ak by sme poznali jej obrazotvorné kvality, leží astrologická vnímavosť. V rukách význačných mysliteľov, ako Ficino, Opát Trithemius, John Dee a Robert Fludd, ponúka príroda reálnu moc prostredníctvom svojich obrazotvorných kvalít. Táto vízia je ťažko pochopiteľná pre moderného človeka, a rozdielom je to, či dávate súhlas k tomu, aby mala príroda dušu, alebo nie. Je príroda živá a zmysluplná, alebo je púhym surovým materiálom pre ľudské využívanie?

Pred niekoľkými rokmi sa rozprával príbeh o sovietskych kozmonautoch, cestujúcich do vesmíru, ktorí uvideli rozľahlý vesmír, vrátili sa späť a povedali: „Žiadny Boh nie je. Nevideli sme ho.“ Dnešní astronauti a astronómovia „cestujú“ pomedzi planéty, vidia prach a plyny a vravia: „Duša neexistuje.“ Je potrebné mať oduševnelé oko, aby ste uvideli dušu sveta – oko astrologicky prebudeného a sofistikovaného človeka, niekoho, kto si všíma, kedy je mesiac v splne a dúfa vo vlastnú dorastajúcu plnosť, niekoho, kto si všíma ohromnú hudbu prírody a objavuje rytmus a tóny svojho vlastného života.

Thomas Moore je bývalý katolícky mních a autor kníh Kniha o duši a Original Self.

Preklad článku Thomasa Moorea z časopisu Resurgence, issue 221: Miroslav Šimkovič. © Resurgence, 2003.

Ilustračný obrázok: Gerd Altmann @Pixabay