Autor: David Bedrick

Niekedy sa zdá, akoby „stres“ bol príčinou všetkého, čo nás trápi. Máme viac spať, viac sa smiať, dopriať si viacej masáží, cvičenia a hlbšie dýchať. Tak ako to, že sme ešte stále vystresovaní?

Dnes už každý hovorí o strese. Každý deň počujem ľudí vravieť „Som príliš vystresovaná“ a je to jedna z oblastí v psychológii, o ktorej sa píše najviac. Keď o tom tak počúvame a čítame, mohli by sme ľahko dospieť k záveru, že stres je príčinou všetkého nášho trápenia. Cítite sa fyzicky zle? Stres. Nespíte? Stres. Máte problémy vo vzťahu? Stres. Zabúdate? Stres. Máte depresívne pocity? Stres. Priveľa jete, pijete, užívate primnoho drog? Stres.

Literatúra je bohatá na výskumy, závery a vyhlásenia, ktoré túto domnienku posilňujú. V súlade s tým nám môže stres vyvolať ochorenie, oslabiť náš imunitný systém, spôsobiť, že je pre nás ťažké zvládať svoje emócie, poškodzuje vzťahy, vedie nás k pitiu, fajčeniu a užívaniu návykových látok, v jeho dôsledku rýchlejšie starneme, poškodzuje nám pamäť, nedovolí nám spať, prináša úzkosť, depresie a hnev a narúša nám sexuálny život. ^[1] Nebolo by preháňaním povedať, že stres zabíja.

Niet sa čoho báť – liek čaká nablízku, stačí sa len otvoriť „pomoci“ od priateľov, z blogov, autorov článkov a kníh, poradcov a tak ďalej. Pripomína mi to to staré príslovie „Ak máš po ruke iba kladivo, potom sa všetko stáva klincom“. Nuž, ak predstava stresu dominuje našim diagnózam a chápaniu všetkého, čo nás sužuje, nemalo by nás prekvapovať, že na indikátory stresu naďabíme všade, kam len pozrieme. To, čo teraz potrebujeme, je „liek“ na stres a bude nám omnoho lepšie.

Takzvané „lieky“ či „liečba“ skutočne prevažujú. Stačí sa uvoľniť s priateľmi, viacej spať, zmeniť diétu, smiať sa, myslieť pozitívne, dať si masáž, meditovať, dopriať si viac času ticha, cvičiť, modliť sa, venovať sa jóge, počúvať relaxačné nahrávky a zhlboka dýchať. ^[2]

Rady z literatúry sú v podstate rovnaké: literatúra nám hovorí ako sa ukľudniť, ako relaxovať a brať to s nadhľadom. Táto rada je zabalená do predstáv a jazyka „redukcie stresu“, „zvládania stresu“ a „vyrovnávania sa so stresom“ – všetko sú to frázy, ktoré predpokladajú, že stres sám osebe je pramálo užitočný či vôbec neužitočný, alebo mu treba lepšie porozumieť a transformovať ho. Stresu sa jednoducho treba zbaviť rovnako ako choroby.^[3]

Tento predsudok či zaujatosť má však svoje nedostatky, ktoré majú za dôsledok to, že nesprávne rozumieme dynamike stresu a psychologickým procesom na jeho pozadí.

Za prvé, určitý stres je potrebné skôr zosilniť, než si od neho uľaviť a sila v pozadí stresoru potrebuje byť integrovaná.

Napríklad, keď som učil psychológiu študentom masérstva, opýtal som sa ich, čo by urobili s napätím v mojich ramenách. Jeden za druhým prichádzali ku mne a šúchali mi ramená, aby ich zrelaxovali. Pri niektorých študentoch som svoje ramená uvoľnil a spustil, pri iných študentoch som ramenami hýbal tak, akoby som ich takmer napínal a tlačil nimi proti ich rukám. U ľudí, ktorí by sa jednoducho automaticky zrelaxovali, boli ich intervencie správne. No sú však ľudia, u ktorých napätie naznačuje, že majú v ramenách a v sebe viac energie a tí možno potrebujú túto energiu použiť, aby sa neskôr mohli uvoľniť. To isté platí pre ľudí vo viac psychologických oblastiach v ich živote. Niektorí sa potrebujú zrelaxovať, brať veci s nadhľadom alebo byť voči sebe jemnejší. Ale iní potrebujú zatlačiť späť a naozaj využiť moc a silu, čo je v nich. U ľudí tohto druhého typu nebude „redukcia“ stresu vo forme rady, aby veci brali s nadhľadom a aby relaxovali, úspešná. Ak sa pokúsite tomuto stresu uľaviť, objaví sa jednoducho opäť, pretože ten človek sa potrebuje naučiť používať energiu svojho systému, namiesto toho, aby ju uvoľňoval a nechával tak.

Za druhé, určitý stres je spôsobený niečím, čo zanedbávame – povolaním, projektom či nejakou vášňou.

Napríklad, zoberme si klienta, ktorý mal veľký životný sen, no po tom ako vstúpil do vážneho vzťahu a záväzku, začal tento sen nechávať tak, aby tak mohol byť prítomnejší a dostupnejší pre svoju partnerku. Tento muž sa opísal ako neuveriteľne vystresovaný; pre väčšinu ľudí by bolo ľahké rýchlo priskočiť a snažiť sa mu pomôcť zvládnuť a znížiť jeho stres. Avšak v energii toho, čo nazýval „stresom“, bola prítomná sila a túžba vrátiť sa späť k svojmu snu a pracovať na jeho naplnení. Tento všeobecný princíp platí pre mnohých z nás. Väčšina ľudí nemá slobodu byť takými mocnými, priamymi a intenzívnymi, akými naozaj sú. Ak tomu tak je, táto energia sa somatizuje a psychologizuje – čo značí, že ju cítime v tele ako napätie a často je onálepkovaná ako „stres“. Tento muž nepotreboval viac sa uvoľniť, potreboval využiť napätie vnútri seba, aby odporoval patriarchálnej roli vo vzťahu a aby prijal výzvu svojich hlbších snov. Úľava od stresu nebude udržateľná, pretože to, čo on považuje za „stres“, je v skutočnosti výsledok čohosi v jeho živote, čomu nevenuje pozornosť.

Napokon, redukcia stresu a zvládanie stresu nemusia byť tým najlepším spôsobom, ako sa postaviť tým špecifickým veciam, ktoré ľudí skutočne stresujú (obsah ich stresu).

Napríklad, ľudia sa často odvolávajú na to, že najviac ich stresuje nedostatok spánku a starosti s váhou. Sú redukcia stresu a jeho zvládanie tou najlepšou medicínou na tieto trápenia? Čo sa týka spánku, vieme, že prinajmenšom 40 miliónov Američanov trpí ročne na chronické, dlhodobé poruchy spánku a ďalších 20 miliónov trpí príležitostnými spánkovými problémami. Okolo 60 miliónov Američanov ročne trpí častou alebo dlhodobou nespavosťou, čo vedie k ešte väčším spánkovým deficitom. Nespavosť má tendenciu narastať s vekom a ovplyvňuje takmer 40 percent žien a 30 percent mužov. Často je hlavným symptómom, ktorý je prejavom ochorenia na pozadí. Pomôže ľuďom radenie, aby sa uvoľnili, aby sa vyrovnali so svojím stresom či aby ho redukovali, v tom, aby sa im lepšie spalo? Väčšina expertov v tejto oblasti odporúča rozvrhy konzistentného spánku, sledovanie toho, čo jeme a pijeme, vytváranie si predspánkových rituálov, cvičenie počas dňa a vyhýbanie sa driemaniu. Stres môže byť dôležitý, no len zriedkavo je na vrcholku zoznamu.

A čo starosti s váhou? Poskytne rada relaxovať ľuďom nejakú útechu? Najprv je potrebné si všimnúť, že ľudia si dokážu udržať zníženie váhy tak 5-10 percent času, napriek tomu, že ide o biznis v hodnote 60 miliárd dolárov. Navyše, výskumy ukazujú, že ľudia, zvlášť ženy, sú pravidelne k svojmu telu kruté. V mojom vlastnom výskume som sa dozvedel, že milovať svoje telo nie je o relaxácii či braní vecí s nadhľadom; namiesto toho ide o ťažkú konfrontáciu s kultúrnymi hodnotami, tlakmi a normami, ako aj o zmeny vo životných vzťahoch, práci a tak ďalej. V tomto prípade relaxovanie nepomôže; namiesto toho potrebujeme buď zmeniť tlaky kultúry a kritiku ohľadne tela, alebo pomôcť ľuďom vykonať vo svojom živote hlboké zmeny. Povedať ľuďom, aby sa uvoľnili, je relatívne povrchné, ak zoberieme do úvahy dilemu, ktorej čelia, a pravdepodobne to bude aj neefektívne.

Nepochybujem o tom, že niektorí ľudia, ktorí sú vystresovaní, potrebujú pomoc vyrovnať sa so stresom, zredukovať ho a zvládnuť ho. Ja sám som mal istú dobu prospech z tejto rady. Avšak táto orientácia vytvára riziko, že bude priveľmi plytká a že otupí naše vlastné porozumenie. Potrebujeme kritickejšie a psychologickejšie zamyslenie, aby tak hlboké a silné veci, ktorými ľudia trpia, neboli spovrchňované rýchlymi odpoveďami ako „Netráp sa, buď šťastný“ či „Uvoľni sa, ber to s nadhľadom, nechaj to tak a nestresuj sa.“

Odkazy:
[1] Symptómy stresu a účinky na zdravie: Mayo Clinic a Healthline News
[2] Techniky pre zvládanie stresu: The American Institute of Stress a WebMD
[3] Pozri napríklad: jedna z najlepšie preskúmaných metód uvoľňovania stresu je relaxačná odozva, popísaná prvý krát harvardským lekárom Herbertom Bensonom, M.D. na stránke The American Institute of Stress