admin

Anatómia lásky

od autora:

Autor: Thomas Moore Jedna z najväčších radostí života – milovať druhého človeka – nie je jednoduchá. Jungiánsky psychológovia to niekedy opisujú ako proces „individualizácie“, v ktorom sa každá strana stáva sofistikovanejšou osobou prostredníctvom vzostupov a pádov. Staroveký príbeh o Amorovi a Psyché zobrazuje lásku ako obrad prechodu, plný skúšok, ktoré nakoniec vedú k plodnému spojeniu. … Čítať viac

Už tam sme?

od autora:

Autorka: Lisa Blair

Cítite ste sa citovo vzdialení od svojho partnera? Chceli by ste túto priepasť preklenúť? Alebo ste v koncoch a pripravení hodiť uterák do ringu?

Nevzdávajte sa skôr, ako si prečítate tento príspevok.

Možno sa pýtate: „Prečo sme na tom tak zle? Zase sme to pokazili. Kedy to už konečne napravíme?“ Nie je to vami; všetci sme sa mýlili v tom, ako by mali fungovať romantické vzťahy, najmä pokiaľ ide o emocionálnu intimitu.

Hoci mnohí z nás podvedome veria, že je to inak, vzťahy a emocionálna intimita nie sú o:

  • snahe dosiahnuť pevne stanovený cieľ blízkosti alebo harmónie.
  • to, aby to bolo „správne“ a/alebo aby sme povedali správnu vec v správnej chvíli.
  • snahe robiť všetky veci, ktoré od vás partner chce, aby ste ho urobili šťastným.

Emocionálna intimita tiež nie je o návrate do stavu „predtým“. Predtým, ako ste sa zaľúbili do svojho kolegu a váš partner sa to dozvedel. Predtým, ako ste začali viac nesúhlasiť a hovoriť svoj názor. Predtým, ako ste sa vrátili do školy, aby ste si dokončili titul. Predtým, ako ste začali chodiť v piatok večer von s priateľmi namiesto toho, aby ste sa túlili s partnerom na gauči. Snaha vrátiť sa v čase vám nepomôže; povedie vás len na cestu hanby a ľútosti, čo vás ani v jednom prípade nepriblíži k vášmu partnerovi. 

Čítať viac

Citát D. Bedricka

od autora:

Keď si zaumienime, že chceme byť viac sami sebou, naše úsilie často zmaria nasledujúce faktory: 1) Snaha o to stať sa úspešnými podľa súčasných konvencií; 2) Snaha vyzerať dobre, vrátane snahy vyzerať zdravo, fit, spokojní, šťastní, duchovní; 3) Snaha byť racionálni za každú cenu na úkor prežívania a prejavovania svojich citov, ktoré sa nám často … Čítať viac

Čo je hanba a ako zafarbuje váš svet?

od autora:

Autor: David Bedrick

Rodič zaútočí na dieťa a druhý rodič odvráti zrak, pustí to z hlavy alebo si to vyloží po svojom, zbagatelizuje zranenie alebo to jednoducho nevidí.[1] Čo sa však deje, z psychologickej stránky veci? Na útok je potrebné v krátkom čase zareagovať, je jedno, či je to útok fyzický alebo psychický. To, ako je celá udalosť vnímaná druhým rodičom (alebo spoločenstvom, učiteľom, príbuzným a pod.) však bude mať dlhodobý dopad. Keď dieťa vyrastie do dospelého, možno nikdy nevyhľadá pomoc, nikdy nebude hovoriť o svojom zneužívaní alebo nevyvinie úsilie zahojiť svoje zranenie, z jednoduchého dôvodu: má zvnútornený pohľad rodiča, ktorý bol svedkom udalosti a tak aj on teraz bagatelizuje, prehliada alebo popiera to, že k tomu došlo. Kým prvotný útok, tak ako každá rana, si vyžaduje to, aby sa o ňom hovorilo, nedostatočná všímavosť zaobaľuje ranu do hanby, podobne ako obväz plný baktérií. To infikuje presvedčenia daného jedinca, vytvárajúc v ňom pocit, že za bolesť a utrpenie si môže sám, vďaka svojej vlastnej neschopnosti.

Čítať viac

Zanshin – múdrosť starých samurajov

od autora:

  Zanshin (残心) je termín bežne používaný v japonských bojových umeniach na označenie stavu uvoľnenej bdelosti. V doslovnom preklade „zanshin“ znamená „myseľ bezo zvyšku“. Inými slovami, je to myseľ úplne sústredená na činnosť a fixovaná na danú úlohu. Inštruktori (bojových umení) často používajú slovo „zanshin“, aby študentom pripomenuli, že si majú byť vedomí a udržiavať … Čítať viac

Využitie dopamínu pre neustálu motiváciu

od autora:

Autor textu: Andrew Huberman Dopamín je chemická hnacia sila, ktorá stojí za vôľou vytrvať. Riadenie dopamínu je kľúčom k trvalému úsiliu a motivácii v akejkoľvek činnosti vrátane duševných a kognitívnych aktivít, vzťahov, práce, školy atď. Rozhodujúce pre optimalizáciu dopamínu je uistiť sa, že odmena, ktorú zažívate, je vyvážená úsilím vynaloženým na jej získanie. Dobrým nápadom … Čítať viac

Tipy Dr. Andrewa Hubermana ako čo najlepšie využiť rytmy tela počas dňa

od autora:

Počas rôznych denných hodín nie sme tí istí ľudia, aspoň nie z neurochemického hľadiska. Prvú časť dňa (cca 0-8 hodín po prebudení) nazývam „Fáza 1“. Počas tejto fázy sú vo vašom mozgu a tele zvýšené chemické látky noradrenalín, kortizol a dopamín. Bdelosť si môžete ďalej zvýšiť sledovaním slnečného svetla, kofeínom a hladovaním. Fáza 1 je … Čítať viac

Prečo byť normálnym nie je vždy zdravé.

od autora:

Autor: David Bedrick


Západná medicína sa zakladá na alopatickej paradigme, ktorá zahŕňa tri fundamentálne predpoklady. A tak je tomu aj so západnou psychológiou.

Za prvé, odklony od normy sú prejavmi patológie. Za druhé, liečba by mala eliminovať alebo zredukovať symptómy patológie. A za tretie, zdravie je ekvivalentom prinavrátenia predošlej normy.

Napríklad, ak sa necítime dobre, ideme k doktorovi, ktorý nám odmeria teplotu, objedná nás na krvné testy, popočúva nám srdce a pľúca a porovná výslednú informáciu s normou, založenou na tisíckach iných ľudí. Ak naše namerané hodnoty zapadajú do istého rozsahu tejto normy, sme považovaní za normálnych, zdravých. Ale, ak sa naše namerané hodnoty od tejto normy priveľmi odkláňajú, sme považovaní za abnormálnych, nezdravých a doktor navrhne liečbu, ktorá má priviesť merania späť do normálu a prinavrátiť naše zdravie.

Aj mainstreamová psychológia je založená na tejto alopatickej paradigme. Ak je správanie sa ľudí alebo ich zážitky príliš vzdialené od normy, sú považovaní za deviantných alebo za „chorých“. Následne je odporúčaná liečba, ktorá má ich správanie upraviť, má ich znormalizovať a urobiť ich zdravými. Diagnostikovanie deviácií (odchýliek) od normy ako prejavov patológie nazývam „alopatickým myslením“.

Čítať viac

Citát Davida Bedricka

od autora:

Psychológ a terapeut rodinných systémov Salvator Minuchin zistil, že do terapie sú privádzaní tí jedinci, ktorí sa odkláňajú od rodinných noriem a ktorí prejavujú dysfunkčnosť rodiny najokatejším spôsobom. Týchto jednotlivcov výstižne nazval “identifikovanými pacientami”. Uznanie toho, že pomoc potrebuje celá rodina a že “identifikovaný pacient” je len indikátorom – obeťou nielen rodinného systému, ale aj … Čítať viac

O hanbe

od autora:

“Naučili sme sa nazerať na aspekty seba samých, ktoré nás rušia, ako na čosi neprimerané alebo patologické, čo je potrebné napraviť. Ak nezačneme s nejakou vecou okamžite, označíme sa za prokrastinátorov; ak sa nedržíme jednej profesnej kariéry či jedného partnera vo vzťahu, myslíme si, že máme problémy so záväzkom; ak sa cítime hlboko zranení, dospievame … Čítať viac