Tipy Dr. Andrewa Hubermana ako čo najlepšie využiť rytmy tela počas dňa

od autora:

Počas rôznych denných hodín nie sme tí istí ľudia, aspoň nie z neurochemického hľadiska. Prvú časť dňa (cca 0-8 hodín po prebudení) nazývam „Fáza 1“. Počas tejto fázy sú vo vašom mozgu a tele zvýšené chemické látky noradrenalín, kortizol a dopamín. Bdelosť si môžete ďalej zvýšiť sledovaním slnečného svetla, kofeínom a hladovaním. Fáza 1 je … Čítať viac

Prečo byť normálnym nie je vždy zdravé.

od autora:

Autor: David Bedrick


Západná medicína sa zakladá na alopatickej paradigme, ktorá zahŕňa tri fundamentálne predpoklady. A tak je tomu aj so západnou psychológiou.

Za prvé, odklony od normy sú prejavmi patológie. Za druhé, liečba by mala eliminovať alebo zredukovať symptómy patológie. A za tretie, zdravie je ekvivalentom prinavrátenia predošlej normy.

Napríklad, ak sa necítime dobre, ideme k doktorovi, ktorý nám odmeria teplotu, objedná nás na krvné testy, popočúva nám srdce a pľúca a porovná výslednú informáciu s normou, založenou na tisíckach iných ľudí. Ak naše namerané hodnoty zapadajú do istého rozsahu tejto normy, sme považovaní za normálnych, zdravých. Ale, ak sa naše namerané hodnoty od tejto normy priveľmi odkláňajú, sme považovaní za abnormálnych, nezdravých a doktor navrhne liečbu, ktorá má priviesť merania späť do normálu a prinavrátiť naše zdravie.

Aj mainstreamová psychológia je založená na tejto alopatickej paradigme. Ak je správanie sa ľudí alebo ich zážitky príliš vzdialené od normy, sú považovaní za deviantných alebo za „chorých“. Následne je odporúčaná liečba, ktorá má ich správanie upraviť, má ich znormalizovať a urobiť ich zdravými. Diagnostikovanie deviácií (odchýliek) od normy ako prejavov patológie nazývam „alopatickým myslením“.

Čítať viac

Citát Davida Bedricka

od autora:

Psychológ a terapeut rodinných systémov Salvator Minuchin zistil, že do terapie sú privádzaní tí jedinci, ktorí sa odkláňajú od rodinných noriem a ktorí prejavujú dysfunkčnosť rodiny najokatejším spôsobom. Týchto jednotlivcov výstižne nazval “identifikovanými pacientami”. Uznanie toho, že pomoc potrebuje celá rodina a že “identifikovaný pacient” je len indikátorom – obeťou nielen rodinného systému, ale aj … Čítať viac

O hanbe

od autora:

“Naučili sme sa nazerať na aspekty seba samých, ktoré nás rušia, ako na čosi neprimerané alebo patologické, čo je potrebné napraviť. Ak nezačneme s nejakou vecou okamžite, označíme sa za prokrastinátorov; ak sa nedržíme jednej profesnej kariéry či jedného partnera vo vzťahu, myslíme si, že máme problémy so záväzkom; ak sa cítime hlboko zranení, dospievame … Čítať viac

Každý by mal podstúpiť terapiu

od autora:

Autor: Thomas Moore

Jedna z prvých vecí, ktoré som sa naučil po začatí praxe psychoterapie bolo to, že každý z nás je aspoň trochu neurotický a každý z nás, čas od času, by mohol podstúpiť trochu terapie. Hovorím to veľmi mierne.

Som v pokušení, a predsa nejdem rozširovať predstavu o terapii tak, že tým mám na mysli nejaký druh poradenstva a pomoci od priateľov a rodiny. Keď hovorím, že ju potrebuje každý, myslím tým štruktúrovanú, formálnu psychoterapiu. Každý človek by z nej mohol mať občas nejaký prínos.

Nie sme takí racionálni, ako si myslíme alebo konáme. Vášne nás dokážu niekedy celkom ovládnuť. Ešte stále som nestretol úplne zdravého, prispôsobeného človeka bez neurózy.  Vrátane mňa samotného. Bolo niekoľko príležitostí, kedy som jasne potreboval terapiu a ešte stále rozjímam nad vhľadmi, snami, príbehmi a udalosťami z mojich skúseností ako klienta v terapii.

Zdá sa, že verejnosť nie vždy rozumie, o čom terapia vôbec je. Ešte stále sa dnes nájdu ľudia, ktorí sa terapii vyhýbajú, lebo by ich to mohlo stáť prácu a reputáciu. Verejnosť si, zdá sa, myslí, že ak si neviete udržať ilúziu duševného zdravia, potom nepatríte do normálnej spoločnosti. Stanete sa tým, čo evanjelium nazýva „malomocný“, čo nehovorí o fyzickej chorobe, ale o stave vylúčenia zo spoločnosti. Ste stigmatizovaní, lebo nie ste vnímaní ako konvenčne normálni.

Čítať viac

Citát Carla G. Junga

od autora:

“K uvedomeniu nemožno dospieť bez bolesti. Ľudia spravia čokoľvek, nezáleží na tom, ako absurdné, aby sa vyhli konfrontácii so svojou vlastnou dušou. Človek sa nestane osvieteným tak, že si bude v mysli predstavovať svetelné bytosti, ale tým, že spraví temnotu vedomou.” — Carl Gustav Jung

Do temnoty: psychológia duše, tieňa a diverzity

od autora:

Autor: David Bedrick

 

Neviem, ako vy, ale ja neznášam pohľad na ďalšie a ďalšie články či knihy typu „5 kľúčov ku šťastiu“, „7 prvkov ako byť šťastný“ alebo „6 krokov k vyliečeniu“. Niežeby tieto diela boli bez opodstatnenia, ale priznajme si to, často nás ohlupujú. Je samozrejme lákavé dostať Odpoveď, obzvlášť, keď je to odpoveď na všetko, čo sme kedy chceli. Ale za akú cenu? Čo ostane pozadu?

Tieto učenia pre mňa, ako sa zdá, vynechávajú našu najvnútornejšiu časť nás a našu dušu. Neberú do úvahy väčšinu ľudských bytostí na planéte, ktoré majú málo možností výberu, z ktorých mnohé sú ženy, deti a ľudia s inou farbou kože. Vynechávajú tiež náš autentický život a kríž, ktorý si musíme niesť, aby sme nasledovali svoje povolania, svoje tiene, svoju smrť, úpadok a všetko, čo s tým súvisí a snáď najnaliehavejšie, našu vlastnú ľudskosť – tú, o ktorú sa delíme a ktorá nás často privádza k jadru veci: potrebe lásky.

To najvnútornejšie v nás a duša: naša jedinečná povaha, naše zápasy a cesty nášho liečenia a šťastia sú plné neuveriteľného množstva jemných rozdielov. Keď sa pozriete na sny, ktoré sa ľuďom snívajú, vidíte, že niektorí sa potrebujú naučiť nehe, kým iní sa potrebujú naučiť dravosti a divokosti. Niektorí ľudia sa potrebujú naučiť skočiť, lietať a vzlietnuť, zatiaľ čo druhí sa potrebujú viacej uzemniť. Niektorí sa potrebujú naučiť stanoviť si pevné a jasné hranice, kým iní sa potrebujú naučiť byť otvorenejší a menej defenzívni. Niekto sa potrebuje naučiť postaviť sa za seba a niekto iný zase nechať druhých ísť. Niektorí sa potrebujú naučiť nájsť vo svojom živote viac energie, zatiaľ čo iní sa potrebujú uvoľniť, dať si pohov a „schladiť sa“.

Čítať viac

O dôležitosti slnečného svetla

od autora:

„Každé ráno je pre náš rytmus spánku a bdenia, náladu, metabolizmus a celkové zdravie a pohodu životne dôležité slnečné svetlo. Okrem cvičenia je to zrejme najúčinnejší postup na zlepšenie nášho duševného a fyzického zdravia. Tu je niekoľko všeobecných usmernení: Ak sa zobudíte pred východom slnka a chcete byť bdelí, rozsvieťte čo najviac jasných svetiel a … Čítať viac

Lepšie vyučovanie a učenie sa pomocou „superprotokolu neuroplasticity“

od autora:

Autor: Andrew Huberman

 

1. ZÍSKAJTE BDELOSŤ

Aby sme spustili neuroplasticitu, musíme byť bdelí (neskôr spánok dokončí proces neuroplasticity/učenia). Dostať sa do stavu bdelej ostražitosti zahŕňa mnoho mechanizmov, ale hlavne uvoľňovanie adrenalínu (epinefrínu) v mozgu a tele. Jedným z jednoduchých spôsobov, ako sa stať bdelým, je 25 – 30 hlbokých nádychov (vdychy nosom a výdychy ústami). Potom vydýchnite a zadržte dych s prázdnymi pľúcami na 15 až 60 sekúnd. Potom sa raz nadýchnite a zadržte dych. Zadržanie dychu však nenútite; začnite normálne dýchať hneď, ako pocítite impulz k nádychu. Bez ohľadu na to, či sa spoliehate na kofeín alebo nie (ja určite áno, v rannej časti dňa), vyskúšajte tento postup pred náporom učenia.

2. SÚSTREĎTE SA

Mentálne sústredenie nasleduje po vizuálnom sústredení. Ak chcete zvýšiť úroveň sústredenia na úlohu, ktorú sa chystáte vykonať, pozerajte sa pred začatím 30 – 60 sekúnd na bod na stene alebo obrazovke, prípadne na predmet (podľa potreby môžete žmurkať). Budete prekvapení, že to vyžaduje trochu úsilia – toto „úsilie“, ktoré pociťujete, je zapojenie pozornosti „zhora nadol“ a odráža činnosť nervových obvodov zahŕňajúcich uvoľňovanie acetylcholínu v mozgu a samozrejme aj iné mechanizmy. Potom prejdite na danú úlohu. Očakávajte, že vaše mentálne zameranie sa bude mihať a vypínať, najmä na začiatku práce/učenia. [Je zrejmé, že vám pomôže, ak budete mať vypnutý telefón a nebudete sa pohybovať v miestnosti a webové prehliadače budú zatvorené alebo obmedzené len na základné karty (alebo ešte lepšie, ak bude internet vypnutý).

Čítať viac

O mozgu

od autora:

„Mozog má pozoruhodnú schopnosť modelovať sám seba pre iných; blízki ľudia sa stávajú súčasťou nás samých, a to nie je len metafora alebo poézia, je to veľmi reálne.“ (Štúdia Univerzity of Virginia z r. 2013)   Odkaz na štúdiu: https://academic.oup.com/ Zdroj textu a obrázku: Instagramový účet Neurohacker collective